1. Calypso - Srdce Mora, Domca227

Len ďalšie slzy padajúce do nekonečného slaného vodopádu miešajúce sa s

čerstvou mlákou krvi. V trasúcich rukách pevne zviera ruku svojho

milovaného. Naokolo stále prebieha veľká bitka, vojna o dievčinino srdce.

Mŕtvi bojovníci padali k zemi, ostrie meča sa zabodávali do odvážnych sŕdc

ušľachtilých bojovníkov hodných medailí, za odvahu preukázanú v náročnom

boji. Ostré šípy letiace oblohou, kanóny strieľajúce hlava- nehlava,

ohlušujúce výbuchy, oheň stúpajúci až k oblohe a vietor miešajúci prach s

krvou. Zmätok všade naokolo, no ani jeden z nich to nevníma. Čas akoby

zastal a už nikdy nechcel obnoviť.......

Na čo toľké obete? Na čo toľké boje? Na čo toľko slz? Na čo toľko bolesti?

Mnohé otázky, no len jedna odpoveď, označujúce meno mladej

dievčiny. „Calypso“ , tak známe meno. Vtedy ešte nebola tým, čím sa stala

potom. Vtedy bola len vladárovou dievčinou, ktorá sa mala vydať proti

svojej vôli. Zamilovaná do kapitána lode odmietla svadbu a utiekla so

svojim milovaným. Kam to však viedlo? Len k vojne.... Vojne, ktorá sa

odohráva v týchto sekundách, keď dievčina plače nad obrovskou stratou. Tak

mladá, živá, zaľúbená.... práve ju zastihla tá bolesť, ktorú si vôbec

nezaslúžila. No osud stál nemilo proti nim a rozdelil dvoch čo sa majú

radi.

Umierajúci muž z posledných síl strhol čierny diamant z krku. Horko-

ťažko, trasúcimi rukami podal nezvyčajný náhrdelník Calypso. „Už nie si

vladárova dcérenka, teraz si pirátka, si moja Calypso. Si Bohyňa všetkých

morí.....“ snažil sa povedať. Sily mu ubúdali a už nedokázal prehovoriť.

Tých pár posledných sekúnd sa pozeral do zlatých očí svojej milovanej.

Slzy jej tiekli sťa by po jej lícach sa valil vodopád, no slzy mu už život

nezachránia. Naklonila sa a dala mu posledný bozk. Keď sa odtiahla už boli

jeho pery chladné. Oči plné života a odvahy boli úplne prázdne.

Nečakane sa postavila a utrela si slzy z bledej tvare. „Keď si zomrel,

zomrela aj časť mňa. Časť môjho srdca. Patrilo tebe a vždy ti patriť bude“

Nik jej slova však nepočul. Nik ju nevnímal. Každý bol príliš

zaneprázdnený zabíjaním....

Dva tábory. Vladárovi vojaci a piráti. Začal fúkať silný vietor. Obloha sa

začala zaťahovať. Vo vzduchu bola cítiť krvilačnosť. „Dosť“ ozýval sa

prenikavý ženský hlas. Hlas sa prenášal priestorom ako hrom, ako ozvena.

Každou chvíľou silnel. Mužom sa ten hlas zabodával priamo do srdca. Všetci

prestali bojovať. Vnímali len omamný hlas. „Som Calypso. More patrí mne!

Každý kto je mojim nepriateľom je i nepriateľom mora! Moja nenávisť vás

pozabíja! More vás pozabíja! Zapamätajte si moje meno. Moje meno je i meno

mora!“ vykríkla. Muži stuhli. Na Calypsinej tvári sa zjavil úsmev.

Škodoradostný úsmev. „Piráti sú voľný“ povedala a rozpŕchla sa v daždi,

ktorý každou sekundou silnel.

Calypso stala na útese a premýšľala. Nechala sa unášať spomienkami.

Chytila sa za bruško. „Nezomrel si. Časť teba žije vo mne“ povedala a

hodila kyticu čiernych ruží do mora, ktoré sa vzápätí nechali unášať

vlnami.

O 55 rokov:

„Babička, povedz nám znova ten príbeh o Bohyni mora, Calypso“ prosíkala

dievčinka, ktorá len pred nedávnom dosiahla vek ôsmich rokov. Calypso sa

usmiala. „Aj vy ho chcete počuť?“ spýtala sa ostatných prítomných deti.

Chlapci a dievčatká prikyvovali ako im len hlavy stačili. „Bolo raz jedno

dievča. Narodilo sa do bohatej rodiny.....“ Calypso sa zhlboka nadýchla.

Spomienky ju prudko pichli u srdca. V zlatých očiach sa jej zaleskli slzy

smútku. „Otec ju chcel násilím vydať za panovníka krajiny. Calypso bola

veľmi krásna, ale i milá a priateľská. To bola jej chyba. Bola príliš

precilivelá....“ Calypso sa znova zhlboka nadýchla. Už mala svoje roky a

také bolestne rozprávanie jej nerobilo práve najlepšie. Čas sa na nej

kruto vypomstil. „Precilivelosť bola jej najväčšou chybou. To si však

dievčina uvedomila až príliš neskoro.....“ pri týchto slovách sa zasekla.

Po vraskanom líci jej stiekla slza. Hovoriť o vlastných chybách, priznať

si ich, je veľmi ťažké. Calypso však bola až príliš silná na to, aby

priznala, že ju niečo tak raní. Mala hrdosť, ktorej by sa nikdy nevzdala.

Už jej zostala len tá prekliata hrdosť a sen....

„Dievčina súhlasila. Urobila by všetko, aby vyhovela otcovi a obetovala by

aj vlastný život, aby urobila pre krajinu, v ktorej sa narodila to

najlepšie. Poslali ju vladárovou loďou do jeho krajiny. Cesta mala byt

veľmi dlhá. Mala trvať 47 dní. Už na tretí deň postihla loď krutá búrka.

Vtedy kapitán stratil kurz. Loď bola stovky kilometrov od svojej trasy. O

ďalšie dva dni loď prepadli piráti. Keď hľadali v podpalubí nejaké zlato,

tak si všimli dievča. To dievča bola Calypso. Vedela kto to je, čo sa

deje. Ona sa však vôbec nebála. Práveže naopak. Bola drzá a odvážna. Sama

sa postavila pirátom. To sa páčilo hlavne kapitánovi tej lode. Calypso si

zobral na svoju loď. Časom sa zamilovali. Lenže Calypso mala svoje

poslanie. Čakalo ju ťažké rozhodnutie. Láska alebo poslanie? Rozhodla sa

pre poslanie. Piráti ju chtiac- nechtiac museli vysadiť na pevnine.“

Calypso sa zastavila. Potrebovala nabrať dych. Usmiala sa na svojich

poslucháčov.

„Kapitán pirátov ju však po mesiaci vyhľadal. Dievčina však už bola

zasnúbená. Ľud ju miloval, bola veľmi milá a slušná. Nikoho nepodceňovala.

Chudobným dávala jedlo..... Ľudia o ňu bojovali keď utiekla s kapitánom.

Vzbúrili sa a vznikla vojna. Kapitán šiel do vojny, aby obhájil ich lásku.

Možno ste o tej vojne počuli. Je známa ako Vojna o srdce neexistujúce. V

tej vojne kapitán zahynul. Calypso však prisahala, že jej srdce nebude

patriť nikomu inému. Oddala sa sile mora. Ničí bohaté lode vlnami a

búrkami. Neberie ohľady na to, či sú ľudia na lodi cestný, spravodlivý

alebo či majú rodiny, niekoho blízkeho, lásku...... Je jej všetko jedno.

Bohatý ju obrali o lásku a ona o ňu okráda bohatých. Mnohý si myslia, že

je len Mýtus, Legenda na zastrašenie.... Všetci čo toto tvrdia sú

blázni.... Calypso existuje a vždy existovať bude.....“ dokončila svoj

príbeh starena. „A kde je Calypso teraz?“ spýtala sa Anna, najmladšia z

detí. „Tá vojna bola asi pred 50 rokmi. Počuli sme o nej. Takže Calypso by

mala stále žiť...“ pridala sa i jej sestra. „Viete, pár mesiacov po smrti

kapitána Calypso porodila dieťa. Bolo to dievčatko. Keď to dievča dospelo

a porodilo prvé dieťa, tak sa Calypso vrátila na pevninu, aby si vzala

svoju dedičku, ktorá bude pokračovať v tom, čo Calypso začala. Takže i keď

Calypso bude mŕtva, tak bude žiť ďalej.... ako vo vašich srdciach tak aj v

tej dievčine, vyvolenej, jej následnici“ vysvetlila.

„Hlúpe deti! Že sa vám chce počúvať tie príbehy!“ spustila blonďavá

dievčina hneď ako vstúpila do miestnosti. Mala rovnaké zlate oči ako

Calypso. „Marionette, aj ty si počúvala ten príbeh keď si bola mala“

podotkla starena. „Ale už nie som“ odvrkla dievčina. „Máš zatrpknuté

srdce. Ale čas vylieči všetky rany....“ začala Calypso. „Čas je k ničomu.

Len rozmaže tie krásne spomienky.....“ povedala Marionette. „Calypso žije

dievča moje. Ty to zistíš na vlastnej koži.....“ povedala starena. Tak

toto je moja dedička. Keď nadíde ten pravý čas a ona zacíti rozhodujúcu

bolesť, tak až vtedy jej budem môcť predať moju silu.... Dovtedy musím len

čakať..... Dúfam, že mi odpustíš kapitán. Čakáš na mňa už dlho... ja

prídem....onedlho odovzdám čierny diamant následnici.

 Práve teba, Marionette, mňa a ďalších po tebe zastihla kliatba oceľového

srdca, zastihla ťa kliatba lásky, ktorú preruší len smrť. Si ďalšia

Calypso. Trpíš krutú kliatbu, ktorou ma postihol kapitán, aby moje srdce

patrilo vždy jemu .....A takto pôjde ten kolobeh ďalej až do konce

všetkých vekov.....

Udělené body : Eclipse (9/10), L.S.D. (7/10)

Komentář Eclipse : Bombastické! Opravdu hodně se těším co předvedeš v dalším kole, protože Tebe tam prostě chci. Patříš k nejlepším v celé soutěži.

K povídce vlastně není ani co vytknout. Možná jen to, že tohle je česká soutěž a Tvá slovenština by Ti mohla pouze ubrat u lidí, co čtou Tvé povídky. Jinak nemám opravdu co vytknout.

Komentář L.S.D.: Jak mě tvá první povídka oslovila, tak tahle se mi moc nelíbila. Připomíná mi Piráty a proto už není tak originální.